Aktuality

sep 022019
 

Vážené sestry a bratia v Kristovi, členovia i priatelia ECM na Slovensku.
Naša krajina ale aj celý svet čelí náročnej výzve v podobe celosvetovej pandémie Covid 19. Mnoho ľudí vo svete už bolo nakazených, viacerí aj zomreli. Mnoho ľudí je dnes preto naplnených strachom z toho čo bude. Všade a aj na Slovensku sa zavádzajú rôzne opatrenia, ktoré majú dopad na celú spoločnosť ako aj na cirkev. Na základe rozhodnutia vlády SR boli na najbližšie 2 týždne (do 23.3.) zrušené všetky bohoslužby a iné verejné cirkevné akcie. Ako vedenie ECM na Slovensku sme toto opatrenie akceptovali v zmysle Pavlových slov, ktoré nás vyzývajú k poslušnosti voči autoritám (Rim 13,1). Zrušenie verejných aktivít, ale neznamená, že ako cirkev máme dovolenku. Práve naopak, kdekoľvek sa nachádzame, máme byť nositeľmi Božieho pokoja, svetlom a soľou pre tento svet. Zároveň vás všetkých chcem pozvať aj v tomto roku modlitieb za obnovu ECM na Slovensku k ďalšej – mimoriadnej modlitebno-pôstnej reťazi, kedy by sme sa ako cirkev modlili za aktuálnu situáciu na Slovensku i vo svete, tak ako nás k tomu povzbudzuje Božie Slovo: „Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovorné modlitby, vďaky za všetkých ľudí, za kráľov a všetkých vysokopostavených, aby sme mohli žiť nerušeným a pokojným životom vo všetkej zbožnosti a dôstojnosti.“ 1. Tim 2,1-2
Prebiehalo by to podobne ako pri poslednej modlitebnej reťazi (január až február). Ľudia by sa zapisovali do online tabuľky a v danú hodinu by sa potom aj modlili. Zároveň by bola určená aj hodina, kedy by tie modlitby boli spoločné. Vybral som čas 18:00. Je to čas kedy viaceré zbory zvyknú mávať svoje aktivity (Biblické či modlitebné hodiny. Samotná reťaz by trvala od piatka 13.3 až do oficiálneho konca zákazu verejných akcii (Momentálne je to pondelok 23.3.). Prosím informujte o modlitbách aj ďalších, ak sa dá.

A pamätajte, nech sa deje okolo nás čokoľvek, Boh je vždy väčší, On je stále s nami.

Štefan Rendoš, superintendent ECM SO a kazateľ ECM Bratislava – Staré Mesto

Link na zapisovanie do modlitieb: https://docs.google.com/…/13sjsIRJEqQ3hLNdQ5XLOdG9Oaf…/edit…

 

aug 202019
 

Nemecký teológ Manfred Seitz si uvedomoval, že je veľmi potrebné hovoriť ľuďom v cirkevných zboroch, z čoho pozostávajú bohoslužby, ktoré pravidelne slávime. Svoje uvažovanie začal jedným zážitkom zo svojej dovolenky: Bol som na výlete vo veľmi peknom horskom prostredí a prihovoril som sa tamojšej obyvateľke: “Je tu krásne,” povedal som. Ona zareagovala: Ja to už tak nevnímam. Žijem tu už mnoho rokov.” – “Podobne je to aj pri nás”, pokračuje profesor Seitz, “že sme si tak zvykli na liturgiu bohoslužieb, že už nedokážeme vidieť ich krásu. Potrebujeme nový pohľad obohatený bližším poznaním.”

V prvom rade ide o to, aby sme bohoslužby slávili s vnútornou účasťou. Celým srdcom i mysľou. Rozhodujúca je už príprava na ne. Nielen farári a hudobníci sa majú pripraviť. Aj my ostatní, ktorí sme účastní týchto bohoslužieb. Treba si už doma položiť otázku: S akým očakávaním, s akou motiváciou chcem do kostola ísť? 

Žalmista si hovorí – 122, 1: Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho.” Na inom mieste sa modlí – 27, 4: “Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem. Môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.” A ešte jeden citát zo žalmu 42, 5: “Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom.”

Aj my by sme sa mali samých seba pýtať: Ako je to pri mne? Idem na bohoslužby s radosťou? S prosbou zažiť Božiu blízkosť? Či pre spomienku, že tak robili moji rodičia, starí rodičia a ja som bol/a vždy s nimi? Alebo kvôli úteche, lebo teraz prežívam ťažké chvíle v živote? Nech je to tak či onak, stále platí 3. Božie prikázanie: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť. 

Teológ Pavel Filipi vo svojej štúdii priraďuje k bohoslužbám už cestu do kostola. Píše v nej: “Prísne vzaté, bohoslužobné dianie začína už cestou do kostola. To nie je iba technický detail. Ak chcem byť účastníkom bohoslužby, kde sa pripomína, zvestuje, dosvedčuje a oslavuje Božia blízkosť, musím na chvíľu opustiť svoj príbytok, vydať sa na cestu a prekonať istú vzdialenosť.” Vydávame sa teda na cestu do Božieho chrámu.  Vstupujeme doň. A to nám pripomína, aby sme zanechali všetko, čo by nás rozptyľovalo a zároveň pozýva k sústredeniu sa na Slovo, ktoré v ňom bude zaznievať.

V niektorých cirkvách je zvykom, že pred sadnutím si do lavice, sa veriaci stíši v krátkej modlitbe v prosbe o požehnanie tejto prítomnej chvíle. Niektorí to už prestávajú praktizovať, čo je veľká škoda. Lebo prísť do chrámu je niečo iné ako prísť do nejakej inej miestnosti. A aj keď si sadneme, naša cesta nekončí. Budeme ju prežívať duchovne. Jeden autor takúto cestu nazval cestou do života a iný zase cestou v tajomstve.

Nech sa i pre nás návšteva bohoslužieb stáva niečím, čo v nás spôsobuje bázeň pred Tajomstvom, nad ktorým chceme premýšľať a mať s Ním vzťah.

Ivan Lukáč

máj 122019
 

Ján Kerekréty, tajomník Evanjelickej aliancie, sa s manželkou Zlatkou vrátil v máji 2018 z dovolenky v Dubaji a po týždni začal mať zdravotné problémy so žalúdkom. Tie sa vystupňovali a neudržal v sebe ani len pohár vody. Hospitalizovali ho v nemoci a po vyšetreniach stanovili závažnú diagnózu – rakovina kostnej drene.

Tešíme sa, že brat Kerekréty spolu so svojou manželkou navštívil naše bohoslužby v nedeľu 12.05.2019, aby nám  porozprával svoje svedectvo, ako mu Pán Boh zachránil život a daroval svoju milosť.

Jeho svedectvo si môžete vypočuť tu.