Svedectvá

Máme túžbu zdieľať sa s tým, čo žijeme. Nech je to na Božiu oslavu.

mar 102017
 

„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti,
v Tvojej pravici je večná blaženosť.“
(Ž 16,11)
 
V živote každého človeka sú chvíle, kedy sa musí rozhodnúť, či urobí krok, ktorý ho posunie ďalej, alebo ostane z rôznych dôvodov stáť na mieste. Niekedy je jednoduchšie ostať stáť, veď všetko nám vyhovuje, nič nepotrebujeme meniť. Aspoň v tej chvíli nie. U mňa  to bol ten prvý prípad. Krok, ktorý znamenal vystúpiť na vodu, do úplného neznáma.
Evanjelická cirkev metodistická (ECM) bola pre mňa, ako rodenú Martinčanku, neznámou. Do Bratislavy som sa však dostala kvôli štúdiu psychológie a tu som sa zoznámila už s mojím terajším manželom. Bol to práve on, ktorý mi povedal, že aj takáto cirkevná denominácia na Slovensku existuje a že je učením blízko Evanjelickej cirkvi, a.v. (ECAV), v ktorej som istý čas pôsobila a slúžila. Z našich vzájomných rozhovorov som sa o nej dozvedala všetko pre mňa potrebné a keďže v nej pôsobil ako pomocný duchovný, mala som to „z prvej ruky“. Po istom čase sa náš vzťah prehlboval a obaja sme cítili, že nás Boh k sebe priviedol, aby sme si nielen vzájomne pomáhali a slúžili. Spoločne, s Božou pomocou, sme sa rozhodli, že sa vydáme na cestu, cestu kazateľa a jeho rodiny.

A vtedy prišla tá otázka. Budem aj ja metodistkou? Neostanem pri tom, na čo som bola zvyknutá a v čom som existovala takmer sedem rokov po tom, ako som svoj život odovzdala Bohu? Veď mne bolo dobre. Nemala som „pocit“, že sa potrebujem niekam posunúť a už vôbec ani presunúť. A prečo ja by som mala začať inak, keď vo svojom duchovnom živote som nevidela žiadny problém? Dnes viem, že nevidieť žiadnu chybu, je ten najväčší problém. Nepočúvať jasne Boží hlas, ktorý ma v tom období vyslovene „prenasledoval“, kde som sa pohla. Urob ten krok, urob – neustále mi chodilo mysľou. Moja viera bola zafixovaná na tradícii a moje presvedčenie, že tá moja „cirkev“ je jediná. Nebolo to jednoduché, pretože aj keď som vedela, že mám vykročiť, napádali ma aj myšlienky proti tomuto kroku.

Po neľahkom modlitebnom zápase som s pomocou Božou vykročila. V zbore Bratislava – Staré Mesto som si našla novú duchovnú rodinu. Záujem, lásku, prijatie. Bola som milo prekvapená, ako sa Boh postaral o moje pochybnosti. Stala som sa vyznávajúcou členkou ECM. Postupom času som vnímala, ako sa vo mne názor na vieru a vzťah s Bohom typu „tak to má byť“ úplne mení. „Vyrástla“ som, mala som v tom pokoj. Boží dotyk a Jeho požehnanie, ktoré som prijímala a prijímam, je tou najväčšou odmenou.

Vnímam, že moje rozhodnutie bolo správne, podľa Božej vôle. Hlavne kvôli mne samotnej. Ak sa chce človek niekam dostať, nie vždy to pôjde stlačením tlačidla vo vnútri výťahu. Často musíme po schodoch. Náročných, vysokých, možno aj na prvý pohľad nezdolateľných. Ale nemusíme sa báť. Boh je sila. Nekonečná láska, ktorá vždy počuje svojich verných, vedie ich po cestách, kde sú kaluže, jamy i tie schody. Boh chce, aby sa z nás stali osobnosti. Nenechá nám na nebi odkaz, ktorý by sme si jednoducho prečítali. Učí nás denne v Jeho škole. Vedie nás usilovne deň čo deň. Ak to aj možno práve necítime, nie je pravda, že Boh nekoná. Koná. Vzťah s Bohom sa predsa nezakladá na prežívaní niečoho, aj keď to nás tak často utvrdzuje v Jeho blízkosti. Vzťah s Ním sa odvíja od Jeho prisľúbenia. Nestojí a nepadá na našich obmedzených možnostiach. A v tom je tá milosť. Boh miluje, lebo chce. Lebo Mu každý stojí za ranné prebudenie i večerné odprevadenie na nočný odpočinok. Zložme na Neho všetko, postará sa o nás.

Záverom, som Bohu nesmierna vďačná za zbor, v ktorom môžeme s manželom slúžiť, za starosti, ktoré z toho vyplývajú, ale prinášajú radosť. Za možnosť vidieť v sebe i v druhých túžbu rásť v Kristovi, za nové priateľstvá, bratov a sestry, s ktorými spoločne kráčame do nebeského kráľovstva. Za nový začiatok, za ďalší krok viery.

Prajem všetkým nám nekonečnú túžbu po Bohu v každej chvíli a plné odovzdanie sa Mu vo všetkom. Pán pánov a Kráľ kráľov je tu i dnes aj pre Teba. Neváhaj, zavolaj na Neho a počúvaj. Buď pripravený a Tvoj život bude napredovať tým správnym smerom.

Lucia Lukáčová
členka farského staršovstva