sep 152018
 

1. Kde si prežila svoje detstvo a aké bolo? Máš naňho dobré spomienky?
Narodila som sa v letnom čase v roku 1989 ako druhá dcéra manželov Jany a Egona Ružoviča. S mojou sestrou Lenkou sme strávili detstvo v spoločnej izbe, kde sa diali roztopašnosti a aj bežné hádky, hlavne keď som jej zobrala pekné tričko zo skrine. Moje detstvo bolo plné mimoškolských aktivít na tanečnej a hudobnej škole. Počas dospievania naša maminka za podpory jej rodičov docielila po dlhšej dobe náročný, ale o to potrebnejší, manželský rozvod. Za jej silu, bojovnosť a najmä lásku jej patrí naša veľká VĎAKA.

2. Kedy si prvýkrát počula o Pánu Bohu? Ako si na to zareagovala?

Keďže som sa narodila do generácie veriacej rodiny, Pán Boh bol prirodzenou súčasťou nášho života. Pri ranných a večerných modlitbách, čítaní z Biblie (najmä dedo hojne využíva čas Vianoc a celej rodiny pokope), zborových besiedok či letných táborov. Prvú osobnú skúsenosť s Pánom som pocítila na mládežníckom tábore Vojta Sirkovského, ktorý sa mládeži už dlhé roky úspešne venuje. Myslím si však, že až časom žitia života skúmam vieru, Božiu lásku, milosť i upozorňovanie na vedený život prostredníctvom svedomia.

3. Pracuješ vo filharmónii v Košiciach. Baví Ťa Tvoja práca? Čo v nej vidíš?
Počas posledného ročníka na VŠMU sa mi podaril konkurz do Štátnej filharmónie Košice. Bez toho, aby som to vôbec niekedy plánovala, začínam tu tento rok už štvrtú koncertnú sezónu. Bola to veľká zmena v mojom osobnom živote odísť do iného mesta, hoci je to na Slovensku. Po čase som si tu našla priateľov a je mi tu dobre. Mám tu všetko, čo pre život potrebujem v hojnej miere. Moja práca je veľmi zaujímavá, hoci nie som extra hudobný fanatik, milujem priebeh koncertu, kedy hráme krásnu hudbu pre vďačné publikum. To je hlavné. Nie potlesk, ale to, že vieme potešiť duše ľudí, či radostné či utrápené, lebo každý niečo v danom momente prežíva. Ja osobne nemám na každom jednom koncerte zimomriavky na rukách, ale keď sa tak stane, je to jedinečný a darovaný neopísateľný zážitok, najmä keď sa srdce spojí s Duchom. Niekedy sa rada priamo na koncerte modlím. Samozrejme, keď mám pár taktov pauzu a nehrám. 🙂

4. Si dlhoročnou členkou Evanjelickej cirkvi metodistickej. Čo to pre Teba znamená? Taktiež sa pravidelne zúčastňuješ bohoslužieb vo farnosti ECM Bratislava – Staré Mesto. Čo sa Ti najviac páči na našom cirkevnom zbore?
Áno, od detstva som súčasťou ECM na Panenskej ulici. Je to privilégium patriť do kresťanského zboru. Mať zázemie, výchovu a veriť v nespochybniteľnú existenciu Boha. Myslím si, že bez tohto zboru by som mala v živote ťažkosti uveriť, tak ako to vnímam u ľudí z okolia – sveta. Teším sa, že vždy môžem otvoriť dvere modlitebne, byť tam doma a byť si istá, že jedine TAM nie je zbytočné chodiť a tráviť čas – s Bohom. Do tohto zboru chodieva veľká časť mojej rodiny, čo ma teší, pretože pomenej času spolu trávime. Rada si zahrám na husliach s dedkom, tetou Boďou sionské piesne aj so skupinkou piesne chvál. Na našich bohoslužbách sa mi páči liturgický poriadok, ktorý sa snaží náš farár Ivan Lukáč dodržiavať. Preto mi chýba väčšia úcta k nemu, jeho práci a tým pádom aj k Bohu. Hoci nemáme kostol, ale len “miestnosť”, no máme v nej KRÍŽ. Práve tento kríž si zaslúži našú úctu v správaní sa na mieste, kde sa nachádza. Vážim si každého člena, čo náš zbor navštevuje a teším sa, že sa tam cíti dobre.

5. Určite máš mnoho zážitkov a skúseností s Bohom. Čo mimoriadneho si vo svojom živote prežila a zanechalo to na Tebe “stopu”?
Mám skúsenosť s Bohom, na ktorú rada spomínam. Hoci nie je jediná, samozrejme! Od puberty som mala veľké zdravotné problémy s kožou. Roky nič nezabralo. Žiadne hormonálne maste ani lieky. Na jednej rodinnej oslave ma zobrala bokom do vedľajšej izby maminá sesternica, ktorá kedysi bola aj kazateľkou nášho zboru, Vierka Hroncová. Povedala, že ak môže, rada by sa za môj ekzém modlila, lebo aj vizuálne videla, že mám s tým problém. Po modlitbe išiel život ďalej. Po presťahovaní sem do Košíc bol ekzém ešte v horšom stave. Vyskúšala som ďalšie mastičky, ktoré mi aj pomáhali, no zrazu ekzém úplne zmizol. Vôbec som nechápala, ako je to možné. Nič som nezmenila. Hanbím sa za to, že až oveľa neskôr som si spomenula práve na túto modlitbu, pretože ja verím, že to je práve vďaka nej. Ďakujem Pánu Bohu za to! To je moja “viditeľná stopa”.

7. Keďže si veriacou, čo by si odkázala, najmä, mladým ľuďom, ktorí Boha ešte nepoznajú?
Odkaz? Ja? Mladým ľuďom, ktorí Boha ešte nepoznajú by som priala, aby stretli niekoho, kto im Boha prinesie a aby nemali zatvrdnuté srdcia.

8. Po čom v živote túžiš? Aký je Tvoj životný cieľ?
Viac vnímať Božiu cestu pre môj osobný život.

9. Aký je Tvoj obľúbený biblický verš?
Jakub 4,3; Ján 14,27 a Žalm 23.

 

S Pavlínkou Ružovičovou, členkou nášho cirkevného zboru, sa rozprával Ivan Lukáč.

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(povinné)

(povinné)